Odhodlaný tridsaťdva ročný Josef Bulova sa konečne púšťa do vlastného podnikania. Prenajíma si priestory na manhattanskej ulici Maiden Lane, ktorá má už vtedy významné renomé. Tvoria ju totiž prevažne klenotníctva a obchodníci s diamantami. Obchod s jednoduchým názvom J. Bulova sa však veľmi skoro od ostatných odlíši, získa svoju významnú pozíciu a postupuje v hierarchii nahor. Úspech je daný predovšetkým kreativitou Josefa Bulovy a jeho odhodlaním veci meniť. V dobe, kedy se dostáva americká železnica na vrchol svojej slávy, začínajú práce na visutom Brooklynskom moste, Thomas Alva Edison prichádza s vynálezom žiarovky a písací stroj získava dodnes využívané rozloženie kláves, nemôže stáť Josef Bulova len tak stranou. Zlatú éru, v ktorej sa pojem Amerika stáva synonymom pre inovácie, korení tiež svojimi inováciami.

Bola to práve prvá svetová vojna, ktorá zapríčinila rozvoj popularity náramkových hodiniek. Dôvodom boli samozrejme vojaci, pre ktorých bolo jednoduchšie pozrieť sa pri sledovaní času na zápästie, než zložito vyberať vreckové hodinky z uniformy a následne ich znova vracať. V povojnovom období sa však každý chcel vymaniť zo zažitého a tak rovnako ako se menili módne trendy, tak aj hodinky menili svoju formu. Guľaté, ktoré priveľmi evokovali tie vreckové, začali v ponuke dotvárať súdkovito tvarované či obdĺžnikové. Josef Bulova tak v roku 1919 uvádza na trh vôbec prvú ucelenú líniu pánskych náramkových hodinek, na ktorú o päť rokov neskôr nadväzuje ucelenou kolekciou dámskych náramkových hodiniek, medzi ktorými nechýbajú ani exempláre zdobené diamantami.

„At the tone, it´s eight o´clock, B-U-L-O-V-A Watch Time.“ Anotácia, že signál oznámi osem hodín doprevádzaná tvrdením, že časomieru prináša Bulova, sa vôbec prvýkrát objavuje v americkom národnom rádiu v roku 1926, čím sa stáva vôbec prvou rádiovou reklamou. V jeden okamžik ju počujú milióny ľudí. Práve reklama pomáha značke byť stále v povedomí a to aj v priebehu Veľkej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov. Myšlienka spolupráce s rádiom vedie tiež k tomu, že v roku 1928 začína značka produkovať podlahové hodiny s integrovaným rádiom.

V roku 1927 vybudovala Bulova na streche budovy svojho sídla na 5th Avenue v New Yorku observatórium, v ktorom astrológovia a matematici merali presný čas.

Ďalšieho ohromného úspechu v podaní vôbec prvej televíznej reklamy sa už Josef Bulova nedočkal. Zomrel v roku 1935. Jeho syn Arde Adolf Bulova však v tej dobe drží opraty spoločnosti pevne v rukách a cieľavedome ju rozvíja. V roku 1941, konkrétne 1. júla, necháva odvysielať vôbec prvý televízny spot pred baseballovým zápasom medzi tímami Brooklyn Dodgers a Philadelphia Phillies, ktorý firmu vychádza iba na 9 dolárov.

Aj vďaka spolupráci s Lindberghom rozširuje podnik Bulova svoj odbyt do oblasti leteckej dopravy. Súčasne vyvíja jedny z prvých hodín určených pre automobily, ktorých prehľadný dizajn prevezmú neskôr aj iné hodinárske spoločnosti. Ďalšiu príležitosť k uplatneniu získáva Arde Bulova po vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Na základe zmluvy s americkou vládou dodává armáde výškomery a navigačné prístroje pre bombardéry a stíhačky. Vojakov zase vybavuje hodinkami so špeciálnou sekundovou ručičkou, teda takou, ktorá sa zastaví pri vysunutí korunky – kvôli jednoduchej synchronizácii

Bulova uvádza na trh svoj systém Phototimer predurčený za pomoci fotografie k meraniu výsledkov športových zápasov. Hoci pôvodne vzniká pre medziuniverzitné atletické súťaže, onedlho sa dostáva do celej krajiny na dôležité súťaže a to vrátane olympijských dráh, na ktoré sa nominovali najlepší americkí atléti na Letné olympijské hry v Londýne.

23 ložiskových kameňov dáva meno novinke Bulova 23, ktorá posúva značku vpred. Vodotesné hodinky so strojčekom s automatickým náťahom vznikajú kompletne v USA. Prednosťou je tiež veľmi odolná hnacia pružina.

V tom istom roku sa stáva predsedom predstavenstva divízie vývoja Bulova Research & Development Laboratories generál Omar Bradley.

Medzinárodný hodinársky veľtrh vo švajčiarskom Bazileji je svedkom odhalenia veľmi dôležitého vynálezu – prototypu prvých úplne elektronických hodiniek. Získavajú meno Accutron, zo spojenia dvoch slov pre presnosť "accuracy" a elektroniku "electronic". Za ich vývojom a architektúrou strojčeka stojí konštruktér Max Hetzel. Vysoko presné hodinky využívajú strojček regulovaný oscilátorom vo forme ladičky vyrobenej zo zliatiny niklu, ktorá vibruje na frekvencii zhruba stopäťdesiatkrát vyššej, než tradičné štandardné zotrvačky doby – teda na 360 Hz. Týchto 360 vibrácii za sekundu je udržovaných v konštantnom pohybe za pomoci dvoch permanentných magnetov na konci každého z ramienok ladičky, ktoré vytvárajú magnetické pole vo vinutí cievok prepožičiavajúcich strojčeku dynamický vzhľad. K oficiálnemu odhaleniu strojčeka Accutron 214 s maximálnou odchýlkou sekundu za mesiac dochádza 25. októbra 1960.

Accutron sa stáva palubnými hodinami lietadiel Air Force One, teda lietadla Boeing VC-137 Stratoliner Letectva Spojených štátov amerických určeného pre prezidenta kraijny. 

Časové systémy Bulova se podieľajú na desiatkach vesmírnych misií NASA a to už od roku 1958, kedy značka poskytla svoju technológiu Accutron pre družicu Vanguard 1, či neskôr pre družice Explorer VI, Tiros, Syncom či Telstar. Nechýbajú ani pri prvej ľudskej návšteve Mesiaca. 20. júla 1969, kedy nechávajú astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin v špeciálnom vysielacom module integrovanú časomieru Accutron v oblasti More pokoja, teda Mare Tranquillitatis, z ktorého zasielajú časové prenosy dát na Zem.

Do vesmíru se dostávajú aj mechanické hodinky Bulova – hoci vlastne neoficiálne. V rámci misie Apollo 15 v roku 1971 si ich so sebou berie tajne David Scott ako rezervné, teda druhé hodinky ku svojim organizáciou NASA priradeným chronografom Omega Speedmaster. Jedná sa tak o jediné hodinky, ktoré sa kedy prechádzali po Mesiaci, ktoré boli v súkromnom vlastníctve. David Scott na Mesiac z lunárneho modulu vystupuje pôvodne s hodinkami Omega, avšak v priebehu druhej prechádzky si všíma, že ich hesalitové sklíčko praská a údajne sa stráca – a tak nezostáva nič iné, než siahnuť po záložných, ktoré mu spolu so stopkami daroval pred odletom priamo Omar Bradley. K tým má od NASA aj špeciálny remienok pôvodne určený na Omegy, ktorý hodinky prichytáva ku skafandru vďaka suchému zipsu. Paradoxom je, že si tejto skutočnosti nikto nevšimol. David Scott však nie je jediným astronautom s hodinkami Bulova. Ich presnosť, konkrétne technológia Accutron, využívá aj Jeffry A. Hoffman, Scott Carpenter alebo Gordon Cooper, ktorý ich nosil v kabíne Faith 7 v rámci najdlhšieho z letov programu Mercury.

Počas šiestich rokov od uvedenia prvých quartzových hodiniek sa podarilo vytvoriť stále rastúci dopyt nielen po klasických analógových hodinkách, ale tiež tých zobrazujúcich čas digitálne, a to vrátane možnosti podsvietiť ich LCD displej technológiou Perma-Lite. Rok 1976 však prináša ďalší pokrok, ktorým je systém Accutron Quartz garantujúci maximálnu odchýlku minútu za rok.

Bulova sa stáva oficiálnym dodávateľom Amerického národného olympijského tímu, ktorému dodává hodinky ako pre zimné Olympijské hry 1988 v Calgary v Kanade, tiež pre letné, ktoré sa konali v ten istý rok v Soule v Južnej Kórei.

Japonský gigant Citizen Watch Co. Ltd. hneď začiatkom roku akvíruje spoločnosť Bulova Watch Company za 246,7 miliónov amerických dolárov. 

Sir Richard Branson se stáva tvárou značky Bulova Accutron. Tvár svetového inovátora a podnikateľa je spájaná striktne s mechanickými hodinkami z tejto švajčiarskej divízie značky, a to ako líniami Kirkwood, tak Gemini, odkazujúce svojim menom na americký kozmický projekt organizácie NASA. Zlatým klincom kooperácie sa na sklonku roku stáva 500 kusmi obmedzená edícia titánových Sir Richard Branson Limited Edition Watch.

Mechanický chronograf Bulova, ktorý mal na svojom zápästí David Scott v rámci misie Apollo 15, je prostredníctvom aukčného domu RR Auctions vydražený za 1 625 000 amerických dolárov. Ich vzhľad dnes žije naďalej v podobe modernej edície oceľových Lunar Pilot Chronograph využívajúcich vysokofrekvenčný strojček Precisionist.